III. medzinárodná konferencia História výroby fajok a archeologické nálezy fajok na Slovensku (Tekovské múzeum v Leviciach, 10. 9. – 11. 9. 2015) sa realizovala s finančnou podporou
ZVÄZ MÚZEÍ NA SLOVENSKU Kapitulská 23, 974 01 Banská Bystrica
ENSECO, a. s. Hornopotočná 4, 917 01 Trnava
Zborník História výroby fajok a archeologické nálezy fajok na Slovensku II, bol vydaný s finančnou podporou
FOND NA PODPORU UMENIA
© Tekovské múzeum v Leviciach
ČURNÝ – ŠIMČÍK 2016 Marián Čurný – Peter Šimčík: Fajky z Rožňavy. – Clay Tobacco Pipes from Rožňava. In: J. Dano (Ed.): História výroby fajok a archeologické nálezy fajok na Slovensku II. Zborník príspevkov z II. medzinárodnej konferencie konanej 13. 9. 2013 a z III. medzinárodnej konferencie konanej 10. 9. – 11. 9. 2015 v Tekovskom múzeu v Leviciach. Tekovské múzeum v Leviciach : Levice, 2016, 155 – 172.
ÚVOD Vážení čitatelia, dostáva sa vám do rúk v poradí už druhý zborník, v ktorom sme pripravili výber prednášok, odborných príspevkov a prezentácií, ktoré odzneli na II. a III. konferencii s názvom História výroby fajok a archeologické nálezy na Slovensku, ktorú organizovalo Tekovské múzeum v Leviciach v spolupráci s o. z. Klub historických fajok v Nitre a Zväzom múzeí na Slovensku v rokoch 2013 a 2015. Konferencie s medzinárodnou účasťou boli venované histórii výroby fajok, pestovaniu a spracovaniu tabaku, výrobcom fajok doma a vo svete, archeologickým nálezom a súkromným i múzejným zbierkam fajok. Pri tejto príležitosti bola v Galérii Jozefa Nécseyho nainštalovaná výstava pod názvom „Fajky očami žien“ (10. 9. – 11. 10. 2015) a súčasne sa uskutočnila aj prezentácia kníh Evy Lovásovej a Lukáša Rohárika „Štiavničky 1796 – 1959“ a Kataríny Hallonovej „Keď fajka zhasla“. V rytierskej sále Tekovského múzea v Leviciach bola pripravená výstavka venovaná pamiatke Miroslava Harmana, geológa, publicistu, vedeckého pracovníka SAV, fajkárskeho fajnšmekra a vášnivého zberateľa fajok. Nádhernú kolekciu drotárskych šparákov zo zbierok Považského múzea v Žiline predstavila Katarína Hallonová. Okrem odborníkov z múzeí Slovenskej republiky a zo zahraničia sa na konferencii zúčastnili aj súkromní zberatelia a súčasní výrobcovia fajok, fajkárskych potrieb a tabaku. Fajky ako predmety dlhé roky nepútali pozornosť širokej verejnosti. „Sú skôr komorným artefaktom, ktorý ponúkne zážitok až po bližšom zoznámení sa s jeho históriou a vizuálnou stránkou,“ ako píše vo svojej publikácii Filip Glocko. Že sú to predmety, ktoré si zaslúžia pozornosť nielen zberateľov, ale aj odborníkov, svedčia aj konferencie na túto tému, o ktoré sa prejavil skutočne veľký záujem. To nás nabáda pokračovať, preto sa tešíme na ďalšiu, IV. konferenciu, ktorú plánujeme na rok 2017. Veríme, že nasledovné stránky a bohatý ilustračný materiál vám poskytnú príjemný zážitok. Margaréta Nováková
HISTÓRIA VÝROBY FAJOK A ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZY FAJOK NA SLOVENSKU II, TEKOVSKÉ MÚZEUM V LEVICIACH, 2016, s. 155 – 172 ___________________________________________________________________
FAJKY Z ROŽŇAVY Marián Čurný Krajské múzeum v Prešove, Hlavná 86 080 01 Prešov,
[email protected] Peter Šimčík TRIGLAV Archeologická spoločnosť s r. o., Jantárová 30 040 01 Košice,
[email protected] Abstract: Clay Tobacco Pipes from Rožňava. In this paper we present together 63 clay tobacco pipes and 5 metal closures of pipes from Rožňava, which is less known region in finding clay tobacco pipes. Evaluated a set of pipes comes from archaeological excavations on the Betliarska road (1 pipe) and Cintorínska street (5 pipes). In the first case research was implemented by Košice’s workplace of Archaeological Institute of Slovak Academy of Sciences in Nitra in 2006, and in the second case was research realised by archaeological company Triglav from Košice in 2013, during which they managed to document the private collection of clay pipes (57 pieces) and metal closures (5 pieces), collected from the nearby of Podrákošská street. There we had a large file whose assessment is the first step in a similar context of postmedieval archeology in Rožňava. It consists of ceramic pipes from 18th to 20th century, in which they dominated from the 19th century. According to the authors of brands and manufacturing stamps can be identified products from the workshops in Banská Štiavnica: Josef Freiman, Martin Hönig, Karol Kehrn, Karol Zachar, Mathias Rauch, Karol Takács; Nitra (Herman and Max Weiss); in Podrečany (Podret); Pápa (Samuel Boscovitz) and Debrecen in Hungary and Wiener Neustadt (Mathias Amstätter), Pernitz and Theresienfeld (Anton and Joseph Partsch, F. Netter) in Austria. In addition, we also identified patterns of Banská Štiavnica impersonators who cherished their products by “Schemnitz”-signs: F. Heller, W. Heller, L. Slezinger. We found pipes of other manufacturers (Adler, A. Steiner, P. Seiler), which are not yet known closer. Some pipes have been preserved in a very fragmented state and initially indicated only torsos of labels and stamps (eg. 40, Echt Steingut, Privilegirt, Glück Auf). Other pipes are not labeled, making it difficult dating and their assignment to a particular manufacturer. In some cases, it comes to folk products, products of local potters and ceramists. Translated by Marián Čurný. Key words: Slovakia, Rožňava, 17th-20th century, pipes, signs. 155
ÚVOD V príspevku je zhodnotený početný súbor keramických fajok a kovových viečok z Rožňavy, ktorá je z hľadiska nálezov fajok zatiaľ menej známym regiónom. Na vyhodnotenie sa podarilo zhromaždiť 63 fajok a 5 viečok pochádzajúcich zo 17.-20. storočia, medzi ktorými dominujú výrobky z 19. storočia. Podľa autorských značiek a výrobných kolkov bolo možné identifikovať produkty z dielní z Banskej Štiavnice, Nitry, Podrečian, maďarského Debrecína a Pápy a rakúskeho Wiener Neustadtu, Pernitzu a Theresienfeldu. Počas identifikácie autorstva fajok sa stretávame aj s napodobovateľmi obľúbených a vychýrených banskoštiavnických vzorov, ktorí opatrovali svoje výrobky kolkami odkazujúcimi na Banskú Štiavnicu (Schemnitz, Selmeczen). V súbore sa vyskytli aj fajky ďalších výrobcov (Adler, A. Steiner, S. Seiler), ktorí zatiaľ nie sú bližšie známi. Niektoré fajky sa zachovali vo veľmi fragmentárnom stave a ich bližšie určenie čiastočne umožňujú iba torzá značiek a kolkov (napríklade 40, Echt Steingut, Privilegirt, Glück Auf). Ďalšie fajky neboli značkované, čo sťažuje ich datovanie a priradenie ku konkrétnemu výrobcovi. V niektorých prípadoch mohlo ísť aj o tzv. ľudové výrobky, produkty lokálnych hrnčiarov a keramikov. PREDSTAVENIE NÁLEZOV Hodnotený súbor fajok pochádza z archeologických výskumov a zo zberu. V roku 2006 realizovalo košické pracovisko Archeologického ústavu SAV Nitra archeologický výskum na rozšírení cintorína v Rožňave na Betliarskej ceste, z ktorého pochádza jeden nezaevidovaný nález fajky. V roku 2013 realizovala archeologická spoločnosť Triglav z Košíc archeologický výskum na viacerých polohách v Rožňave v súvislosti odkanalizovaním severovýchodnej časti mesta v priestore ulíc Cintorínskej, Hornocintorínskej, Podrákošskej, Krátkej a Hrnčiarskej. Pri dome s č. p. 4 na Cintorínskej ulici bol preskúmaný zahĺbený objekt s nálezmi z obdobia mladšieho novoveku, medzi ktorými sa nachádzalo aj 5 keramických fajok. V priebehu archeologického výskumu sa podarilo zdokumentovať aj súkromnú zbierku fajok (57 kusov) a viečok (5 kusov), ktoré získal miestny obyvateľ z pozemku južne od Podrákošskej ulice. V období rokov 2000 – 2013 na pozemku medzi záverom Podrákošskej a Strmej ulice v mieste ruín domovej zástavby z 19. storočia realizoval amatérske výkopy, ktorými bol terén znížený až o 160 cm, a z ktorých pochádza pozoruhodná kolekcia drobných novovekých nálezov (keramických fajok, kovových viečok, krížikov, medailónov, prsteňov, gombíkov, nášiviek a podobne). VYHODNOTENIE NÁLEZOV V hodnotenom súbore sa nachádzajú keramické fajky, celé i fragmenty, a kovové viečka fajok s príslušenstvom. Iba v jednom prípade bola zistená trojdielna fajka, ostatné fajky sú dvojdielne, jednodielne zistené neboli. Všetky fajky sú režné, glazúra sa nevyskytla. Povrch niektorých z fajok nesie stopy po zadymovaní a aplikácii pravde156
podobne organických náterov. Výzdoba vznikla odtlačením vo forme (plastická) alebo dodatočne po vyformovaní rytím, kolkovaním, či radielkovaním. Podstatná časť fajok bola opatrená autorskými značkami a ochrannými kolkami. FAJKY ZO 17. STOROČIA Niekoľkými kusmi sú v súbore zastúpené fajky zo 17. storočia. Medzi najvýraznejšie z nich patrí sivá fajka s cibuľovito-melónovým vyformovaním spodnej časti hlavičky a kŕčkom s rozšírenou manžetou (obr. č. 6: 5a, b). Analogické, zatiaľ nepublikované nálezy, vyhotovené aj s glazúrou, poznáme zo Zborovského hradu. Pre nálezy ďalších fajok zo 17. storočia z Rožňavy je typické, že na nich možno badať stopy ručného dotvárania po základnom odtlačení vo fajkárskej forme. Ich povrch je sivý v dôsledku výpalu v redukčnom prostredí a buď nie je zdobený vôbec (obr. č. 9: 8a, b), alebo ide o výzdobu pomocou jednoduchého radielka v riedkych líniách (obr. č. 6: 6a, b). Do záveru 17. storočia možno zaradiť zosilnený kŕčok fajky červenej farby, zdobený radielkovaním (obr. č. 10: 6). Do 17. storočia možno pravdepodobne zaradiť aj manžetu kŕčka hnedej fajky (obr. č.10: 3), ktorej analógiu poznáme zo Šarišského hradu, a zrejme aj torzo sivočiernej fajky menších rozmerov, zdobenej radielkovým pásom (obr. č.10: 13), pochádza zo 17.-18. storočia. V období okolo roku 1700 až v prvej polovici 18. storočia sa vyskytujú remeselne precízne vyhotovené fajky vyrobené z bielej jemnej hliny bez glazúry, zdobené rytím a drobným radielkovaním a kolkovaním (obr. č. 9: 7a, b). FAJKY Z 18. STOROČIA Fajky z 18. storočia sú zväčša malé, stále majú skôr drobnejšie hlavičky. V našom prostredí sú to fajky tzv. tureckého typu s kŕčkom zakončeným zhrubnutou manžetou v tvare turbana (obr. č. 1: 1a-g; 10: 1, 7a, b). Často býva ich povrch zdobený hustým celoplošným radielkovaním (obr. č. 1: 1f), no rovnako bežné sú aj jednoduché buď nezdobené (obr. č. 10: 4a, b), alebo iba nepočetnými radielkovými líniami zdobené exempláre (obr. č. 9: 2a). FAJKY Z 19. STOROČIA V 19. storočí zaznamenávame najväčší rozkvet fajkárskej produkcie, ktorý sa prejavil v rôznorodých tvaroch a vo variabilnej výzdobe fajok, čo v mnohých prípadoch zaručilo obľubu a odbyt týchto výrobkov. Výrobné dielne si navzájom často kopírovali svoje výrobky, na ochranu autorstva a prezentácie kvality sa preto začali na fajky umiestňovať autorské značky a ochranné kolky. Tie môžu byť spoľahlivým identifikátorom pôvodu fajok a aj ich časového zaradenia. Avšak vysoké percento nálezov predstavujú fajky bez značiek. Na týchto fajkách sa nachádza dostatok znakov, aby ich bolo možné zaradiť do 19. či 20. storočia, no zložitejšie to zostáva s určením autorstva. Mnohé z fajok vznikali aj naďalej v hrnčiarskom prostredí na vidieku, bez ambícií 157
ich tvorcov označiť ich autorskou značkou. V súbore z Podrákošskej ulice v Rožňave sa nachádza celý rad týchto anonymných fajok z 19. a 20. storočia (obr. č. 2: 1a-2d; 3: 1a-b, 3a-c; 4: 2a-b; 5: 3a-b; 7: 2; 8: 3a-b, 4, 5a-b; 9: 1a-b, 3a-b, 4, 5, 6a-b; 10: 2, 10, 11, 12a-b). Niektoré z nich azda bude možné priradiť k známym dielňam, napríklad v Podrečanoch (obr. č. 7: 1a-b; 10: 5), a pri niektorých (obr. č. 10: 9a-b) zasa nie je vylúčené aj staršie datovanie do 17.-18. storočia, na čo nabádajú napríklad nálezy z Topoľčian (Čurný – Mitáš – Šimčík – Žáčik 2013, tab. II: 4). Podľa autorských značiek a ochranných kolkov bolo možné identifikovať produkty z dielní v Banskej Štiavnici: Josef Freiman (obr. č. 6: 2a-b; 11: 6a-b), Martin Hönig (40.-50. roky 19. storočia) (obr. č. 4: 1a-b; 8: 6a-b, 7a-b; 11: 4, 5), Karol Kehrn (1860 – 90. roky 19. storočia) (obr. č. 3: 2a-b; 11: 3a-b), Karol Zachar (1852-1925) (obr. č. 4: 4a-b; 6: 7a-b; 11: 1a-2b), Mathias Rauch (prvá polovica 19. storočia) (obr. č. 5: 4a-b), Karol Takács (pred rokom 1917) (obr. č. 7: 6a-b; 11: 7a-b). Okrem toho sme identifikovali aj napodobovateľov banskoštiavnických vzorov, ktorí svoje značky a kolky dopĺňali informáciou o pôvode výrobkov v Banskej Štiavnici (Schemnitz – obr. č. 11: 9). Klamlivé odkazovanie na dobré meno a kvalitu banskoštiavnických fajok malo prispieť k lepšiemu predaju aj ich výrobkov. Známymi napodobovateľmi boli F. Heller (obr. č. 10: 8; 11: 13), W. Heller (obr. č. 5: 1a-b; 11: 11), či L. Slezinger (obr. č. 1: 2a-d; 11: 12a-b). Z mnohých fragmentov fajok nemožno prečítať kompletné znenie značiek, často sa zachovajú iba ochranné kolky (Echt Steingut – obr. č. 11: 10; Privilegirt – obr. č. 11: 8), či iné typické nápisy (Glück Auf – banícky pozdrav „Daj Boh šťastia!“). Niekedy i tie umožňujú hľadať pôvod fajok v banskoštiavnickom prostredí (obr. č. 3: 4a-b; 5: 6a-b; 8: 2a-b; 12: 1a-b). Ďalšími identifikovanými výrobkami sú fajky Hermana a Maxa Weissovcov z Nitry (začiatok až prvá polovica 20. storočia) (obr. č. 7: 5a-b; 11: 15a-b; 12: 2a-b), ktorí rovnako s obľubou umiestňovali na fajky okrem svojich autorských značiek aj kolky Facon Selmec, Echt Steingut, Selmec Steingut a Schemniz, čím zdôrazňovali ich zdanlivý pôvod v Banskej Štiavnici (Bielich – Čurný 2009, 357, fig. 18: c, e; 19: i; 21: b, e). Na základe značiek sú známe aj produkty z fajkárskych dielní v maďarskej Pápe – Samuel Boscovitz (cca. 1860-1927) (obr. č. 7: 4a-b; 11: 17a-b) a v rakúskom Wiener Neustadte – Amstätter (obr. č. 6: 1a-b; 11: 20), Pernitzi a Theresienfelde – Jozef a Anton Partsch (druhá polovica 19. storočia) (obr. č. 7: 3a-b; 11: 18), F. Netter (obr. č. 6: 4a-b; 11: 19a-b). Zastúpené sú aj výrobky z dielne v Podrečanoch – Podret (prvá polovica 19. storočia) (obr. č. 10: 14a-b; 11: 16a-b), chválené pre svoju vysokú kvalitu. Tromi nálezmi z Podrákošskej ulice sú v rožňavskom súbore zastúpené aj debrecínske fajky (obr. č. 3: 3a-b; 5: 2a-b; 6: 3a-b). Tieto fajky sú typické svojím vyšším valcovitým telom a špecifickou rytou, radielkovanou a kolkovanou výzdobou, umiestňovanou zväčša na frontálnej strane hlavičky (Nagy 2001, 58-60). Vyrábali sa na konci 19. a v prvej polovici 20. storočia. Podľa kolkov poznáme mená ďalších výrobcov, avšak menej známe sú miesta a obdobia ich pôsobnosti. Maďarskí bádatelia identifikovali v druhej polovici 19. storočia bratov 158
Steinerovcov (Árona, Simona, Samuela a Leopolda) medzi 10 majstrami fajkármi v Starej Bude (Óbude), v dnešnej Budapešti (Levárdy 1999, 127; Nagy 2001, 67). Nie je vylúčené, že A. Steiner (obr. č. 8: 1a-b; 11: 24a-b) je Áron Steiner z Óbudy. Zároveň si však musíme všimnúť i fajku s kolkom S. Steinera (Simona – Samuela?) s kolopisom „In Theresienfeld“, ktorá sa našla v Körmende (Nagy 2001, 255, LXXXIX. tábla: K5-7, K9, K10). Ani fajkára Seilera (obr. č. 4: 3a-b; 11: 22a-b) nepoznáme bližšie. Z. Nagy (2001, LXXI. tábla: P1, V1) uvádza, že meno S. Seiler je v druhej polovici 19. storočia známe nielen z Pápy, ale tiež aj z Vasváru, dvoch významných fajkárskych stredísk v dnešnom Maďarsku. Pre súbor z Rožňavy je dôležité, že Z. Nagy (2001, 252, LXXI. tábla: P1-P3) publikuje nález fajky S. Seilera z Pápy s autorskou značkou a ochranným kolkom v tvare erbu s profilovaným štítom, v ktorom je umiestnené srdce a korunka. Analogický erb sa v rovnakej funkcii nachádza aj na zlomku fajky z Podrákošskej ulice (obr. č. 11: 23). Fajkára Adlera (obr. č. 5: 5a-b; 11: 21) nateraz podrobnejšie nepoznáme. VIEČKA A OBRUBY HLAVIČIEK FAJOK Vo všetkých prípadoch ide o uzatvárajúce viečka s príslušnými kovaniami na upevnenie na hlavičke fajky, nie teda kovania kŕčkov na nasadenie pipasárov. Všetky boli vyrobené lisovaním z plechu z farebného kovu. Viečka boli opatrené otvormi na odvádzanie dymu z horenia tabaku v hlavičke fajky a tiež aj malými rúrkovitými otváracími pántikmi a jednoduchým zatváracím systémom v podobe stočeného plechového pásika. Výzdobu nezaznamenávame, ani výrobné značky, punce. Viečka na fajkách si vyžiadala protipožiarna prax a ich najväčšie rozšírenie zaznamenávame od polovice 19. storočia (Čurný – Mitáš – Šimčík – Žáčik 2013, 193, 198). ZÁVER Archeologický výskum mesta Rožňava sa začal rozbiehať až v posledných rokoch. Popri celkových výskumných zámeroch a cieľoch je to príležitosť sústrediť sa aj na čiastkové úlohy, medzi ktoré patrí i štúdium keramických fajok. Priamo v intraviláne, pri hlavnej autobusovej stanici, v priestore bývalého remeselníckeho predmestia, sa realizoval v roku 2004 predstihový archeologický výskum (Kujovský 2006), z ktorého pochádzajú minimálne dve fajky (Mitáš – Poláková 2015, 66 – 67). Prípravy na rekonštrukciu historického centra Rožňavy boli vykonané záchranným výskumom pod vedením J. Béreša (2007). Zámer rekonštruovať Námestie baníkov vyústil v roku 2012 do rozsiahleho plošného výskumu pod vedením P. Spišáka (2012a, 75; 2012b, 2). Aj v tomto prípade majú medzi početnými postmedieválnymi archeologickými nálezmi svoje miesto keramické fajky. Uvedený prehľad zatiaľ nepublikovaných archeologických nálezov fajok z Rožňavy by mohol byť vhodným doplnením predstaveného početného a rôznorodého súboru fajok z Betliarskej cesty a Cintorínskej a Podrákošskej ulice v Rožňave. Práve ním bolo možné zadefinovať viaceré osobitosti používania fajok v novovekej Rožňave. 159
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY BÉREŠ, J. 2007: Rožňava – Rekonštrukcia Námestia baníkov, severná časť. Výskumná správa č. 16 147/07. Archeologický ústav SAV Nitra. BIELICH, M. – ČURNÝ, M. 2009: Pipe finds from Nitra and Nitra pipe production. Nálezy fajok z Nitry a nitrianska fajkárska produkcia. Studies in Post-Medieval Archaeology 3, p. 337 – 362. ČURNÝ, M. – MITÁŠ, V. – ŠIMČÍK, P. – ŽÁČIK, M. 2013: Nálezy keramických fajok z archeologických výskumov a prospekcií na Slovensku II. Funde der keramischen Pfeifen aus den archäologischen Ausgrabungen und Prospektionen in der Slowakei II. Študijné zvesti AÚ SAV 54, s. 189 – 209. KUJOVSKÝ, R. 2004: Výskum na stavbe OD Tesco v Rožňave. Ausgrabung auf dem Bau Tesco in Rožňava. AVANS v roku 2004, 2006, s. 123 – 124. LEVÁRDY, F. 1999: Pipázó eleink. Budapest. MITÁŠ, V. – POLÁKOVÁ, Z. 2015: Keramické fajky z archeologických nálezísk Gemera-Malohontu a Novohradu. Gemer-Malohont 11, s. 56 – 77. NAGY, Z. 2001: Dunántúli cseréppipa készítő műhelyek és termékeik a XIX. Században. Fontes Castriferriensis 1, Szombathely. 267 o. SPIŠÁK, P. 2012a: Archeologický výskum na Námestí baníkov v Rožňave. Historická Revue 8, s. 75. SPIŠÁK, P. 2012b: Archeologický výskum na Námestí baníkov v Rožňave. Múzejné noviny Baníckeho múzea v Rožňave, s. 2. ŠIMČÍK, P. 2013: Rožňava. Odkanalizovanie v aglomerácii Rožňava, mestská časť Nadabula a Rožňavská Baňa. Výskumná dokumentácia č. 2/2013. Triglav Archeologická spoločnosť, Košice. ZOZNAM OBRÁZKOV Obr. č. 1 Nálezy fajok z Rožňavy, Betliarskej cesty (1a-g) a Cintorínskej ulice (2a-d). Foto a kresby: B. Čurná Roman Obr. č. 2 Nálezy fajok z Rožňavy, Cintorínskej ulice. Foto: B. Čurná Roman Obr. č. 3 Nálezy fajok z Rožnavy, Cintorínskej (1a, b) a Podrákošskej ulice (2a-4b). Foto: B. Čurná Roman (1a, b), P. Šimcík (2a-4b) Obr. č. 4 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík Obr. č. 5 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík Obr. č. 6 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík Obr. č. 7 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík Obr. č. 8 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík Obr. č. 9 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík Obr. č. 10 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík Obr. č. 11 Kolky na fajkách z Rožňavy, Cintorínskej (12a, b) a Podrákošskej ulice (1a11, 13-24b). Bez mierky. Foto: B. Čurná Roman (12a, b), P. Šimčík (1a-11, 13-24b) Obr. č. 12 Fajky, viečka a obruby z fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík 160
1a
1d 1c
1b
0
1e
3 cm
1g
1f
2a
2b
2c
2d
Obr. č. 1 Nálezy fajok z Rožňavy, Betliarskej cesty (1a-g) a Cintorínskej ulice (2a-d). Obr. 1. Nálezy fajok z Rožòavy, Betliarskej cesty (1a-g) a Cintorínskej ulice (2a-d). Foto a kresby: B. Čurná Roman
Foto a kresby: B. Èurná Roman.
161
2a
1a
1d
1c
1d
2b 0
3a
2c
2d
3 cm
3b 3c
Obr. 2.2 Nálezy fajok Cintorínskejulice. ulice. Foto: Èurná Roman. Obr. č. Nálezy fajokzzRožòavy, Rožňavy, Cintorínskej Foto: B. B. Čurná Roman 162
Obr. č. 3 Nálezy fajok z Rožnavy, Cintorínskej (1a, b) a Podrákošskej ulice (2a-4b). Foto: B. Čurná Roman (1a, b), P. Šimčík (2a-4b)
163
3a
1b
3b
0
2a 3 cm
2b
4b 4a Obr. 3. Nálezy fajok z Rožòavy, Cintorínskej (1a, b) a Podrákošskej ulice (2a-4b). Foto: B. Èurná Roman (1a, b), P. Šimèík (2a-4b).
1a
Obr. č. 4 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík
164 0
3b
1b
Obr. 4. Nálezy fajok z Rožòavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimèík.
3a
1a 3 cm
4a
2a
4b
2b
Obr. č. 5 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík
165 5a
3b
0
5b
3 cm
1b
Obr. 5. Nálezy fajok z Rožòavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimèík.
3a
1a
4a
6a
2a
6b
4b
2b
Obr. č. 6 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík
166
6a
0 3 cm
1b
6b
4b
Obr. 6. Nálezy fajok z Rožòavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimèík.
4a
1a
2b
2a
7a
5a
3a
7b
5b
3b
Obr. č. 7 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík
167
5b
Obr. 7. Nálezy fajok z Rožòavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimèík.
5a
3a
1a
3b
1b
6a
3 cm
0
4a
6b
2
4b
Obr. č. 8 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík
168 6a
3b 3 cm
3a
Obr. 8. Nálezy fajok z Rožòavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimèík.
0
1b
1a
6b
4
2a
5a
7a
2b
7b
5b
Obr. č. 9 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík
169
3 cm
Obr. 9. Nálezy fajok z Rožòavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimèík.
7b
3b
3a
7a
1b
1a
0
8a
6a
4
2a
8b
6b
5
2b
Obr. č. 10 Nálezy fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimčík
170
12a
2
9a
6
12b
9b
Obr. 10. Nálezy fajok z Rožòavy, Podrákošskej ulice. Foto: P. Šimèík.
8
5
1 3
13
0
10
7a
4a
14a
3 cm
4b
14b
11
7b
1c
1b
1a
2b
2a
4 3a
3b
4
6a
6b
5
7a
9
7b
10
8
13 11
12b
12a
14
16a 15a
15b 16b
18
19a
17b
20
19b
21
22a
17a
24a 22b
24b
23
11.11 Kolky nana fajkách z Rožòavy, Cintorínskej (12a, b) b) a Podrákošskej ulice (1a-11, 13-24b). Obr. č. Kolky fajkách z Rožňavy, Cintorínskej (12a, a Podrákošskej ulice (1a-11, 13Bez mierky.24b). Foto: B. mierky. Èurná Roman (12a, b), Roman P. Šimèík (1a-11, Bez Foto: B. Čurná (12a, b), P.13-24b). Šimčík (1a-11, 13-24b)
171
1a
2a
1b
3b
3a 0
2b
4
3 cm
5
6
7a
7b
Obr. 12 Fajky, Fajky, vieèka viečka aaobruby z fajok z Rožňavy, Podrákošskej ulice. Foto: ŠimčíkP. Šimèík. Obr.č.12. obruby z fajok z Rožòavy, Podrákošskej ulice.P. Foto:
172
OBSAH Úvod .......................................................................................................................... 3 Martin Vyšohlíd: Dýmky z archeologického výskumu v dolnorakouském městě Hainburg an der Donau ..................................................... 4 Filip Glocko: Fajka banskobystrického maliara a slobodomurára Júliusa Flachého ........................................................................... 11 Hana Zduchová: Kachliarska dielňa Jozefa Benča v Novej Bani ......................... 16 Mário Žáčik: Predaj tabakových výrobkov v okrese Zlaté Moravce v 30. rokoch 20. storočia ................................................... 24 Valéria Solčániová: Kremnické fajky z produkcie rodiny Šťastný (pôvodne Štiasný) ........................................................................... 30 Marta Švoliková: Obchodné cesty Rudolfa Moczika v rokoch 1927 – 1936 ........ 42 Vladimír Mitáš, Zuzana Poláková: Archeologické nálezy keramických fajok z Gemera-Malohontu a Novohradu ........................................... 48 Mário Bielich: Nálezy fajok z Lietavského hradu v rokoch 2008 – 2013 .............. 74 Eszter Kovácsová: Zbierka fajok múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch ........... 86 Anna Šujanská: Zastúpenie fajok v zbierkach vlastivedného múzea v Považskej Bystrici ............................................................................................... 105 Jozer Kušnír: Zobrazenie fajky v erboch slovenských obcí ................................ 125 Marek Vojteček, Adrián Nemergut, Mário Bielich: Nálezy hlinených fajok z Malých Šancí z Čierneho, okres Čadca (17. – 18. storočie) ............................... 130 Marián Čurný, Peter Šimčík: Nálezy fajok zo 17. – 19. storočia na Kapušianskom, Šarišskom a Uhroveckom hrade z výskumov Archeologickej spoločnosti TRIGLAV .............................................. 144 Marián Čurný, Peter Šimčík: Fajky z Rožňavy ................................................. 155 Peter Pleva: Fajky v slovenskom umení od 18. storočia až po 1. polovicu 20 storočia ................................................................................. 173 190
Anna Šujanská: Retroperspektívny pohľad na fajky – Štiavničky – uložené v slovenskom banskom múzeu v období 90. rokov 20. storočia ........................... 182 Miron Mihalič: Laudácio na výstavu „Príbeh fajky“ v súvislosti s konaním druhej konferencie „História fajok a archeologické nálezy fajok na Slovensku“ (12. 9. 2013 – 1. 12. 2013, Kapitánska budova) .................................................... 185 Roman Holý: Prekvapenia a „MÁGIA ŽIVOTA“ fajky ...................................... 186 Zo zákulisia konferencie ...................................................................................... 187
191
Tekovské múzeum v Leviciach
HISTÓRIA VÝROBY FAJOK A ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZY FAJOK NA SLOVENSKU II Zborník príspevkov z II. medzinárodnej konferencie konanej 13. 9. 2013 a z III. medzinárodnej konferencie konanej 10. 9. – 11. 9. 2015 v Tekovskom múzeu v Leviciach Zostavil a redakčne upravil: PhDr. Ján Dano Vydalo: Tekovské múzeum v Leviciach v roku 2016 Počet strán: 192 Náklad: 150 ks Jazyková korektúra: Mgr. Vladimíra Pekárová Za vydanie zodpovedá: PhDr. Ján Dano, riaditeľ Tekovského múzea v Leviciach Grafická úprava a tlač: Levické tlačiarne LVT Levice, Róbert Kertész Za odbornú a jazykovú stránku zodpovedajú autori príspevkov